Numerológia
Výrok: Malé bolesti nás vyvedú z rovnováhy, veľké nás vracajú k sebe samým. (J.P. Richter)
Odporuciť priateľovi | Pridať medzi obľúbené | Nastaviť ako domovskú stránku |
Relax pre Vás
Horoskopy
Aztécky horoskop
Čínsky lunárny kalendár
Denná zábavná predpoveď
Horoskop denný
Horoskop denný podrobný
Horoskop týždenný
Horoskop týždenný partnerský
Lunárny kalendár
Partnerský horoskop
Znamenia zvieratníka
Veštenie
Čo mi povedia kocky?
Farby o vás hovoria
Fun ezotérium
I-ting
Veštenie z kávy
Numerologické bonbóniky
Analýza mena a priezviska
Hlavolamy
Iniciály mena a priezviska
Vaša životná cesta
Ezoterické obrazce
Biožiarič - generátor energie
Hologramy alebo 3D pohľady
Liečivé a meditačné obrazce
Magické oko
Vibračno-meditačné obrazce
Tarot
Bohyne svetla
Comparative Tarot
Živel na každý deň


Prihlásenie
Vitajte, Návštevník
Prihláste sa alebo zaregistrujte!

Užívateľské meno

Heslo






Menu
Úvod
Relax pre Vás
Individuálne služby
Prečítajte si články
Kurzy
Osobné konzultácie
Mediálne aktivity
Fórum
FAQ
O nás
Kontakt
Obchodné podmienky
Cenník
Mapa stránky


Partneri



 
 

 
 
SPOLOČNOSŤ, VEDA, SPIRITUALITA, ZÁHADY, CIVILIZÁCIE, EGYPT, MYSTÉRIÁ, KONŠPIRÁCIE, UFO, SLOVENSKO, ÚVAHY-KOMENTÁRE-ANALÝZY, KNIHY, ČAJE, IT
 
 
...::: Antikvariát u Slimáka - big on-line second hand book store :::...
 
 
Jedinečné kurzy
 
 
Naše kurzy na eduworld.sk
 
 
Hviezda na nebi záhad - Mystika.sk
 
 
Ilúzia alebo inšpirácia - čarodejnica Zlatica
 
 

 
 

 


Facebook


4. kapitola



Šťukologia štvrtá - ako sa chytá ryba na háčik  ...


VOHĽADY

Všetko vieme, nie? Lovili sme už Svalovca, máme svoje metódy. Vytiahneme zo skrine horolezecký úbor a učebnicu arabčiny a... A zase ich pekne odložíme nazad do skrine. Nemáme už osemnásť, Kapor nie je Svalovec a uvedené rekvizity sú nám nanič. Kaprovi sa zapáčime niečím iným. čím? Čo sa mu môže na ženách páčiť? Aký je? Na tomto mieste sa môžeme diabolsky zasmiať: Štuka, tento chýrny egoista, sa zaujíma o druhého človeka. O to, aký je. Musí sa zaujímať - a práve preto, že je egoista. Žiaľ, práve inteligentní egoisti sú tí, ktorí o nás často prejavujú záujem: ľudia, ktorí s vami majú nejaké „úmysly", ktorí vás potrebujú využiť, ktorí chcú s vami manipulovať vo vlastný prospech. Na to, aby vedeli, ako s vami manipulovať, musia vás poznat. Poznat vaše záujmy, slabosti, túžby, povahu, ciele: metóda „ako na koho ísť" a ,z ktorej strany", sa vypracováva od prípadu k prípadu, podľa individuality dotyčnej obete. Na vrabca nevezmú predsa kanón a na leva gumipušku. Prvou strategickou úlohou Šťuky je teda zistiť, čo zač ten Kapor vlastne je. Použije na to dve detektívne metódy:

1. metódu osobného pozorovania 2. metódu vypočúvania okolia

KTO SA PÝTA, NIČ SA NEDOZVIE

Metóda prvá sa vidí na prvý pohľad zbytočne sherlockholmesovská. Aké pozorovanie? Opýtam sa Kapra rovno, aké má záľuby, aké názory - a hotovo. Na takúto námietku sa Štuka iba útrpne usmeje a povie vám: urobte to, a dozviete sa celkom isto vôbec nie to, aký Kapor je, ale iba to, akým by chcel byť. V očiach vlastných, alebo vašich. Či neviete, že každý človek, ked hovorí o sebe, sa štylizuje? Že prikrášluje či aspoň upravuje svoj obraz do podoby, v akej by sa najradšej videl? Najmenej sa dozviete od prameňa. Štuka zabráni Kaprovej sebaštylizácii tým, že sa ho pokúsi pozorovať naozaj sherlockholmesovsky, t. j. nenápadne. Vo chvíli štartu má niektoré základné údaje, bežne dostupné: že má Kapor toľko a tolko rokov, kde býva, aké má postavenie, aký plat, odkiaľ pochádza, atd.,atd'. To ani nemusela „zisťovat", to sa v jeho okolí bežne vie. Ale to, čo Štuku zaujíma predovšetkým, sú Kaprove povahové vlastnosti, jeho životný štýl, spôsob, ako uvažuje. Kedže Štuka ešte s Kaprom nevstúpila do bližšieho kontaktu (to, čo teraz robí, je práve prípravou na túto akciu, ktorú treba vopred dôkladne „zabezpečit") - tieto, tak povediac, už subtílnejšie informácie - musí získa vlastným úsilím. Aby Kapra „nevyplašila" a zachytila jeho obraz v prirodzenej podobe, drží sa zatiaľ v ústraní. Hliadkuje. Stráži svoju obet. Pozoruje, že obeť chodí vždy do roboty presne pät minút pred začiatkom pracovného času. Je to teda typ spoľahlivého, ba až punktičkárskeho človeka. Niekolko ráz prejde popri Raprovi na chodbe, ked sa zhovára so zamestnancom; hovorí vždy tlmeným, pokojným hlasom, pomaly. To by naznačovalo pokoj a rozvahu, že si vie vždy neprenáhlene uvážiť veci. Príležítostne na schôdzi si Šťuka všimne, ako Kapor reaguje na kritiku: nevyletí ako sršeň, keď kritizujúci skončí svoj prejav, pokojne pripustí, aby ho skritizoval aj další, a iba potom s úsmevom a s prevahou v hlase rozšafne „rozoberie iste dobre mienené pripomienky". To znamená, že si nerád robí nepriateľov, dá sa s ním vychádzať. Štuka usúdi aj to, že je skromný: je vždy dobre, ale nenápadne oblečený, tak, aby primerane vyjadroval svoje postavenie - a je radšej skôr za modou ako ažúr. Jeho oblečenie prezrádza, že nemá bohvieaké nároky na svoju osobu, čo sa iste prejaví aj v ostatnom: človek, ktorý nosí staršie topánky, si určite nebude kupovať každý týždeň novú kravatu. Týchto niekoľko poznatkov si Štuka overí metódou č. 2, vypočúvaním okolia (dúfa pritom, že získa poznatky dalšie). Metóda č. 2 sa začína nadviazaním kontaktov s najbližším Kaprovým okolím. Štuka to urobí jednoducho: zistí, kedy chodieva Kaprova sekretárka do závodnej jedálne na obed a prisadne si k nej. Od polievky po halušky sa toho navraví... Máte pekný sveter. (Začneme vždy niečím pekným a príjemným, však?) - Ale čo? Nuž, dobrý do roboty... Až pridobrý . . . ale váš šéf od vás iste vyžaduje reprezentáciu, nie? - Kapor? Ale choďte, prosím vás! Ten by nezbadal, keby som prišla do roboty v pyžame! Tak je to teda, zaregistruje Štuka: ženy si vôbec nevšíma, to je výborné. Pri tejto jedinej informácii neostane; počas mnohých obedov sa Štuka nepriamymi otázkami okrem iného dozvie, že za Kaprom ; nijaká žena do úradu nechodí, ale že mu jedna už dva roky telefonuje, že má Kapor rád brusnice a Brahmsa a že má vraj doma v garsónke rybičky, často o nich vraví a kupuje im vždy nové zmesi. Štukine poznatky sa utešene prehlbujú: žena...dva roky...Zaujímavý fakt, ale najdôležitejší je ten údaj: dva roky. Tie dva roky robia neznámu ženu málo nebezpečnou: ak si ju Kapor do dvoch rokov nevzal, značí to, že nemá do manželstva s ňou bohvieakú chut. Značí to najskôr, že s ňou chodí len preto, aby s niekým chodil - že teda nebude tažké odstrániť ju z cesty.

CHCE KAPOR „KOČKU?

Vyzbrojená maximom informácií, rozhodne sa Štuka, že začne pomaly na seba upozorňovať. V najblížších dňoch a týždňoch sa postará, aby prišla Kaprovi čím častejšie pred oči: vymýšľa si kadejaké vybavovanie na jeho oddelení, premáva sa s papiermi a robí dojem náramne zamestnanej pracovníčky. Kapor je rozvážny a solídny typ: určite nebude chcieť do manželstva kočku, takú efektnú, že by ju musel celý život vartovať. Kočku má možno teraz - možno je to Tá Druhá. Je dokonca veľmi pravdepodobné, že Tá Druhá je Kočka, práve preto, že Kapor je solídny muž: dievča, s ktorým chodí, mu má dodávať sebavedomíe, má demonštrovať, že je žiadúci aj pre takúto krásnu kosť, ale do manželstva?! Pomaly, pomaly . . . ešte sme nezabudli, čo nám vravela matka, aká má byt žena, ktorú si raz vezmeme... Do manželstva si vezmeme poriadnu, skromnú a nenáročnú. Štuka vie, že ako si ona sama vyberá manžela podľa celkom iných kritérií, než ako si vyberala milenca, takisto to asi bude robit Kapor. Domyslí si, že ak bude spĺňať „staré zlaté meštiacke cnosti", pravdepodobne to vyhrá u 90 % dnešných chlapov, ktorí tak radi o sebe tvrdia, že sú moderní. Moderní, hej... pokial ide o cudzie manželky. Štuka sa rozhodne pre kompromis; vytiahne zo skrine starý anglický kostým, ktorý je však dosť dobre ušitý a z dosť dobrej látky, aby bol pri všetkej nenápadnosti pôvabný. Rozhodne sa v ňom hrať úlohu, zvanú

TÚTO BY SOM MOHOL PREDSTAVIŤ AJ MAMIČKE

Súčasťou tejto úlohy je aj jej vystupovanie na Kaprovom oddelení: tvári sa nevtieravo a zdvorilo a robí dojem, že na mužov vela nemyslí. (Zisťuje, že táto predstava mužov dráždi oveľa väčšmi, ako jej opak.) Cieľ tejto etapy nie je náročný: vštepit sa Kaprovi do pamäti, urobiť všeobecne dobrý - aj ked ešte hmlistý - dojem. A zapôsobiť metódou odlíšenia, ktorá sa Štuke tak osvedčila už v období Šfučky: tentoraz je tým výrazným odlíšením skutočnosť, že na rozdiel od všetkých ostatných slobodných žien v podniku Štuka sa zdanlivo o Kapra ani v najmenšom neuchádza. Je neosobná a ľahostajná. Dôsledne a dokonale. Kapor si uľahčene vydýchne. Vydajachtivé ženy ho tak prenasledujú . . . Konečne jedno príjemné dievča, ktoré na neho hned' nezačne gúľat zaľúbenými očami . . . Chvalabohu, Ale vlastne prečo sa jej nepáči? On, ktorého by chcela každá v podniku uloviť? Nie je jej dost dobrý . . .? Čo je to za dievča? Ako to, že na ňu nezapôsobil . . .?! Kaprova márnomyselnost je zranená. Štuka na neho nezareagovala tak, ako očakával, tak, ako zareagovali všetky ostatné . . . Čo sa deje? Je už azda menej zaujímavý? Starne? Je pravda, že on sám si ženy nevšíma (dosť ho otravuje tá jedna, s ktorou chodí), ale cítil doteraz ich snahu zapáčiť sa, a napokon, povedzme si úprimne, robilo mu to dobre. Ale toto? Čo to má znamenať? Šfuka sa odlíšila; tým vystúpila z pozadia; Kapor bol prinútený venovať jej pozornosť. Keď Štuka dosiahla cieľ prvej etapy, že ju totiž Kapor vyčlenil zo „všeobecného pozadia" žien, ked sa skončilo - aby sme použili termíny hrdinu z Kunderových Smiešnych lások - obdobie registráže, pripravuje Štuka etapu kontaktáže, chvíľu, keá sa nadviaže priamy kontakt. Je to chvíľa z najdôležitejších: od jej úspechu či neúspechu závisí celý další vývin situácie. Preto si Štuka veľmi starostlivo vyberie PROSTREDIE, kde sa má uskutočnit, prostredie, ktoré bude jej úmysly napomáhať. Kedže tu ide predovšetkým o to, aby sa zapáčila mužovi, zvolí si Štuka prostredie, kde môže byť jej výzor najprítažlivejší. Nepozve si teda Kapra na veľké upratovanie, ale usúdi, že najvýhodnejší dojem by asi na neho urobila na podnikovej zábave. Počká si pokojne na tento termín (vie byť trpezlivá), neženie dovtedy udalosti vpred, ale zato si Akciu Podniková Zábava (dalej APZ) dôkladne pripraví. Zistí si napríklad všetko, čo sa len dá, o tom, ako sa Kapor správal na PZ minulých. S kým obyčajne sedáva - Kedy má vo zvyku odchádzať, Či tancuje, či pije a koľko - atď., atd. Sedáva so svojím oddelením, výborne. Jeho sekretárku už Štuka pozná, ako vieme, za závodnej jedálne. Nie je teda ťažko dohovoriť sa s ňou, že pôjdu na PZ spolu. Ked vojdú spolu do miestnosti, je už len samozrejmé, že budú spolu sedieť - pri Kaprovom stole. Kapor sa na ňu pozrie a definitívne sa utvrdí v názore, že je Štuka veľmi pôvabná. Má také decentné šaty... (Požičala si ich od priateľky; svoje vlastné, tie s veľkým výstrihom, na lov manžela zavrhla).Je tak nenápadne nalíčená (aj farbičky ostali doma v kúpeľni nedotknuté). Takmer nepije (a také dobré víno, ľutuje v duchu Štuka). A tancuje veľmi slušne, nie ako tie bláznivé pisárky. (Vidí ma, že sa nepritískam k tanečníkovi?! Musím pritancovať bližšie, aby to zbadal). Asi po dvoch hodinách, ked si niekoľko-krát zatancovala aj s Kaprom, vyhlási, že je unavená, a odmietne íst na parket. Aj Kapor, ktorý si už odbavil svoje „povinné tance", ostane pri stole. Je to chvíľa nevyhnutného zblíženia: tlmené svetlo, trocha alkoholu, sentimentálna nálada večierkov... Rozprúdi sa debata, v ktorej Kapor poznáva, že jeho susedka je vzácna žena. Akoby nie, ked vraví nežným hláskom: - Môj strýko mal akvárium . . . a ja som tie rybičky zbožňovala! Vedela som pri nich prestáť celé hodiny! Tie farby, tá plavnosť pohybov! Máte radi rybičky? Pohľad, akým sprevádza tieto slová, je taký nevinný . . iba zlosyn by mohol pojat podozrenie, že Štuku stála informácia o Kaprových rybičkách jedny pančuchy pre sekretárku. Kapor otvorí nadšením ústa: konečne príbuzná duša! Rozhovorí sa s rozkošou o spôsoboch kŕmenia šupinatých a Štuka ho s rovnakým nadšením načúva. Vie, že jednou z podmienok zaručeného úspechu u ľudí je vedieť načúvať - to je oveľa dôležitejšie, ako vedieť hovoriť. Každý sa chce vyvravieť, každý chce, aby niekto načúval jeho, a každý to zriedkakedy dosiahne, lebo ten druhý chce to isté. Ak sa však Štuky vedia vzdať tejto túžby, získavajú ako odplatu niečo oveľa cennejšie: obľubu a povesť príjemného človeka. „Tak príjemne sa s ňou dá porozprávať!" vravia ľudia. (Porozprávat, to vždy značí, že rozprávame my). Štuka načúva a pozerá sa pritom na Kapra očami, ktoré jasne vravia: Aký ste vy obdivuhodný! Aké máte vedomosti! Ako zaujímavo viete hovoriť! Kapor cíti obdiv, lichotí mu: rozpráva čoraz zaujatejšie, a Štuka, aby mu dala najavo, že ju téma nesmierne zaujíma, mu zavše nadhodí vhodné otázky. O sebe nehovorí, ani sa neusiluje uplatňovať svoju vlastnú osobu. Cíti, že Kapor túži po uznaní, a tak mu ho dožičí. Rozhovor pokračuje s takým zaujatím, že sa už nik neopováži vyzvať Štuku do tanca. Kapor sa teda cíti povinný to urobiť, ale Štuka mu - na jeho úľavu - dá najavo, že za tancom vlastne ani tak veľmi nebaží. - A ani nepijete, - povie s obdivom Kapor. - Ved' som už vypila dve deci, - povie Štuka skromne. - Prišli ste sama . . . také pekné dievča ? - začne Kapor sondovať. - Mám veľké nároky, - povie Štuka hrdo, - dnešní muži - Dnešné ženy . . . - vzdychne ihned natešene Kapor, a je tu dalšia téma, v ktorej si rozumejú. Kapor je nadšený. Stretnúť dnes pôvabné a pritom solídne dievča, ktoré by mohol predstavit aj vlastnej matke - to už je voľačo. - Môžem vás odprevadit domov? - povie po polnoci.

KNIHA - PRIATEL ČLOVEKA

Idú pešo, noc je príjemná a Štuka dáva dobrý pozor, aby sa ešte nevytvorila nijaká erotická atmosféra: nemá v úmysle dat sa bozkat pred bránou. Pred bránou podá srdečne a kamarátsky Kaprovi ruku, čím naznačí, že jej ani na um nepríde postávat a obdivovat svit luny; tvári sa nenútene, ale je v strehu: teraz prichádza rozhodujúci okamih, teraz sa uvidí, či výsledok akcie bol úspešný, alebo nie. Požiada Kapor o schôdzku? Kapor váha... Štuka cíti kritický okamih. Prehnala to? Chcela sa odlíšiť od „pozadia", od žien, ktoré Kapra obletujú, správala sa teda rezervovane, aby zaujala „metódou opaku" Kaprovu pozornosť. Ale čo ak to prehnala, a Kapor si jej správanie vysvetlil ako nezáujem?! Čo ak si povedal, že je studená ani ryba? Štuka bleskovo zmení taktiku. Zrazu sa na Kapra nežne usmeje:

- Som vám veľmi povdačná... - Za čo?! - Za pekný večer. Dávno som sa s nikým tak príjemne neporozprávala. Už som ani neverila, že vôbec existujú takí muži, ako ste vy... - Och, nie som nič zvláštneho...

Štuka zdvihne zrak k nebesiam, akoby usilovne hľadala výraz: - Máte v sebe niečo . . . neviem, ako by som to povedalo... Takto som si predstavovala hrdinu jedného Costovho románu, Harryho. Ten román sa volá Krehkost... - Nepoznám. - Nepoznáte?! Ale to musíte čítat! Je to senzačná kniha, číta sa jedným dychom! Okamih. Štuka nedá Kaprovi možnost nič povedať: bleskove zmizne v bráne, o chvíľu je nazad - s knihou v ruke. Podáva ju Kaprovi a tvári sa sprisahanecky. - Ale mi ju vrátite, však. Je to moja obľúbená . . . nikomu ju nepožičiavam. Štukine úspechy nie sú vždy hladké, ale Štuka vedela, že po APZ sa už nesmie čas zastaviť: nemôže Kapra vyhľadávať (to by skreslilo obraz, aký o sebe vytvorila), je teda bezpodmienečne potrebné, aby sa prvá schôdzka dohodla hned teraz, na konci APZ. Vo chvíli, ked videla, že všetko môže byť stratené, musela použiť známy trik s knihou, ktorá zaručuje rendez-vous, a nemusíme oň zjavne a priamočiaro požiadať. Štuka knihu len požičiava, robí láskavosť, ostáva v dobrom svetle; fakt, že požičanú knihu bude treba vrátiť - a to už vyžaduje automaticky dalšie stretnutie - akoby v tejto chvíli vôbec nemala na mysli. Situácia je zachránená. Kapor samozrejme nepovie, že ho kniha nezaujíma: schôdzku tento trik vždy zaručí. Ale neprehliadol ho? Nepozná Kapor tento trik tak dobre ako aj ona? Nadviazala reč na knihu a jej hrdinu dosť nenápadne a nenásilne? Štuka zaspáva pomerne ustarostená. Zo spánku sa uprostred noci zobudí: - Ja sprostaňa! Mala som povedať, že mu zoženiem, čo ja viem, uruguajské krmivo pre ryby! Bol by mi telefonoval tri razy denne! Nejakú sušenú háveď by mi domovníkovie Míško už pozháňal...Aj Štukám sa stáva, že niekedy nie sú vo vynikajúcej forme.

SMER A PROTISMER

Od onoho pamätného dňa, kedy sa odohral podnikový večierok, Štuku zrazu nevídať blízko Kaprovho oddelenia. Vie, čo robí: čo ak jej jedného dňa Kapor na chodbe povie, á, súdružka Štuková, som rád, že vás vidím, nabudúce sa zastavte u mňa, mám vašu knihu v stole, bolo to výborné čítanie. To predsa nemožno dopustiť. Znamenalo by to vziať knihu, vymeniť niekoľko slov, hodiacich sa do kancelárskeho prostredia, a odísť. Koniec. Nie. Kapor ju musí zavolať, on sám. Musí ju zavolať a dať si s ňou schôdzku. Ak Štuka čo len čiastočne dosiahla cieľ, ktorý si stanovila v akcii PZ, totiž ak sa Kaprovi zapáčila, potom ju skutočne zavolá - a to asi po týždni, ked sa presvedčil, že ho ona sama nijako nesúri a nenaháňa. Týždeň je mu príjemne, že sa dievča na neho „nenalepilo", po týždni ho znovu začne hrýzt samoľúbosť: každá druhá by už telefonovala a predstierala, že je náramne zvedavá, ako sa mu pozdávala knižka. Kapor, ktorý sa, pravdaže, ku knižke vôbec nedostal, ju na ôsmy deň prelistuje a vytočí Štukino číslo: - Tu Kapor. Rád by som vám vrátil knihu. Kedy sa zastavíte? - Dobrý deň. Akú knihu - aha, hej. pravdaže. - Predsa knihu, ktorú ste mi požičali?! - Áno, áno, iste. To len v prvej chvíli som si nespomenula . . . Moment . . . zajtra to nie je možné . . . pozajtra mám poobede v meste nejaké vybavovanie asi do piatej . . . mohli by sme sa stretnúť v cukrárni u Maškrtu? - Ehm . . - Ak sa vám hodí iný termín - ? - Nie . . . v poriadku. Tak teda o piatej. Štuka zvesí a zhlboka vydýchne: zasa o vlas unikla zlému vývinu vecí! Kapor predsa už začal tú vetu, ktorej sa najväčšmi obávala: „Kedy sa zastavíte -" Na mojom oddelení, pravdaže. Ešte čo! Protiútok, ktorý Štuka okamžite použila, sa vydaril: bol taký nečakaný, že mu Kapor nestačil čeliť. Do tej miery ho pobúril fakt, že Štuka pokojne „zabudla" na to, na čo mala (ako mu našepkávala jeho mužská samoľúbosť) mysliet celý týždeň, že ani nezbadal, a už mal s ňou rande. Na tomto mieste treba venovat trochu pozornosti taktike, zvanej v kruhoch štukológov taktikou „smeru a protismeru". Túto taktiku práve Štuka použila. „Smer" je tu Štukina hlavná tendencia v konaní, jej zámer, cieľ, ktorý chce dosiahnuť: je to úsilie o schôdzku s Kaprom. Pretože tento „smer" nemožno proťivníkovi otvorene priznať, treba ho kombinovať s „protismerom", to jest s nejakým „krycím manévrom", s niečím, čo by maskovalo, ba zdanlivo rušilo „smer". Takýmto „protismerom" sú v telefonickom rozhovore Štuky dve veci:

1. Štukino predstieranie, že na knihu zabudla, 
2. Štukino tvrdenie, že zajtra nemá čas a že ho horko ťažko bude mať pozajtra.

Ked Kapor zavesí telefón, bude totiž z týchto tvrdení predovšetkým taký zranený v svojej samoľúbosti, bude mať do tej miery pocit, že Štuka ho po PZ nevzala na vedomie, ze si alebo (v lepšom prípade) ani neuvedomí, ako si s ním Štuka dala rande, alebo (v horšom prípade) to nebude brať ako dotieravost, lebo: „Pánabeka, tak ako je to vlastne? Na knihu zabudne, nemá čas, potom si dá rande...Taktika protismeru je tu na to, aby spôsobila prinajmenšom zmätok; aby vyvolala pochybnosti; aby Štukino úsilie nebolo príliš jednoznačné, očividné a priehľadné. Záujem treba kombinovat vždy s nezáujmom, útok s ústupom . . . Nech si len Kapor podumá, ako je to vlastne. Len jedno neslobodno zatiaľ pripustiť: aby si bol načistom.

NIJAKÉ ŽELANIE NETREBA SPLNAŤ HNEĎ

Kapor sa v ďalších dvoch dňoch neubráni tomu, aby o Štuke nerozmýšľal. Štuka to predpokladala: vie, že nijaké želanie sa nemá spĺňať hned. Tušila onen vzorec, ktorý tvrdí, že čím dlhšia je cesta od želania k jeho splneniu, tým je

a) túžba, aby sa želanie splnilo,  väčšia, 
b) radosť zo splnenia intenzívnejšia,
c) želanie samotné získava na hodnote.

Kapor teda mal dost času o Štuke rozmýšľať, kým začudovane večer pred schôdzkou nezistil že sa vlastne na schôdzku teší; Štuka zatiaľ zila oveľa prozaickejšie - venovala sa svojmu zovňajšku. Ku kaderníkovi išla hned v ten deň, ked s Kaprom hovorila telefonicky. Nečakala na deň schôdzky: chcela mať síce vlasy v poriadku, ale nechcela vyzerať „ako od holiča". Dávala by tým najavo, ako sa pripravovala, ako veľmi jej na schôdzke záležalo. To nie; vlasy budú v poriadku, ale ležérne a nenápadne. Po tejto akcii sa pozrela do šatníka. Poobede, cukráreň . . . Tie nové žlté šaty sú senzačné. Ale nie sú priveľmi senzačné? Som v nich až nápadne skvelá, a to je so zreteľom na Kapra nežiadúce. Pre Kapra mám predsa vypracovaný plán SIS (skromná, inteligentná, solídna). Tieto šaty sa skrátka nehodia. Terylenku s pulóvrom? Sukňa je už riadne obnosená a vidiet to na nej, plisovanie povolilo . . . To by bol druhý extrém, vyzeralo by to neporiadne a takmer urážlivo, vyvolala by som v Kaprovi pocit, že mi na jeho dojme za máčny mak nezáleží. A po tom večierku, ked ma videl našuchorenú a v priaznivom osvetlení, by náhly pohľad na moju sivú každodennosť mohol pôsobiť otrasne. Kostým. Asi len ten. Budem v ňom upravená, a pritom solídna. Dám najavo, že schôdzku ani nepreceňujem, ani nepodceňujem. Šťuka teda vyhladí kostým, kontroluje dlžku sukne, vyperie si blúzku, urobí manikúru... a usilovne zistuje, či nemá niekto z jej známych (alebo známych jej známych) akvárium, alebo či sa aspoň nezaujímajú o ryby. (Akcia Ryby sa jej môže veľmi zísť, ak Kapor nebude dosť iniciatívny). Okrem toho všetkého si musí na večer pred dňom schôdzky dať rande so svojím Svalovcom, aby bolo isté, že ju nebude volat v ten deň, ked sa má zísť s Kaprom. A tak dva dni, ktoré Štuka určila medzi telefonátom a schôdzkou, budú na všetky organizácie a manipulácie len-len stačiť . . .
                   






Copyright © NUMEROLOGIA.SK
Všetky práva vyhradené

Publikované: 28.08. 2008 (1510 čitateľov)



Copyright © 1998 - 2016 NUMEROLOGIA.SK
Posledná aktualizácia: 2018-02-16
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.03 sekúnd
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. All Rights Reserved.
Publikovanie a ďalšie šírenie obsahu z týchto stránok bez predošlého písomného súhlasu je zakázané.