Ryby v morskom akváriu v Budapešti

12. Vohľady

Všetko vieme, nie? Lovili sme už Svalovca, máme svoje metódy. Vytiahneme zo skrine horolezecký úbor a učebnicu arabčiny a… A zase ich pekne odložíme nazad do skrine. Nemáme už osemnásť, Kapor nie je Svalovec a uvedené rekvizity sú nám nanič.

Kaprovi sa zapáčime niečím iným… čím? Čo sa mu môže na ženách páčiť? Aký je? Na tomto mieste sa môžeme diabolsky zasmiať: Šťuka, tento chýrny egoista, sa zaujíma o druhého človeka. O to, aký je.

 Musí sa zaujímať – a práve preto, že je egoista. Žiaľ, práve inteligentní egoisti sú tí, ktorí o nás často prejavujú záujem: ľudia, ktorí s vami majú nejaké „úmysly“, ktorí vás potrebujú využiť, ktorí chcú s vami manipulovať vo vlastný prospech. Na to, aby vedeli, ako s vami manipulovať, musia vás poznať.

Poznať vaše záujmy, slabosti, túžby, povahu, ciele: metóda „ako na koho ísť“ a ,z ktorej strany“, sa vypracováva od prípadu k prípadu, podľa individuality dotyčnej obete. Na vrabca nevezmú predsa kanón a na leva gumipušku. Prvou strategickou úlohou Šťuky je teda zistiť, čo zač ten Kapor vlastne je.

Použije na to dve detektívne metódy:

1. metódu osobného pozorovania

2. metódu vypočúvania okolia

 

KTO SA PÝTA, NIČ SA NEDOZVIE

Metóda prvá sa vidí na prvý pohľad zbytočne sherlockholmesovská. Aké pozorovanie? Opýtam sa Kapra rovno, aké má záľuby, aké názory – a hotovo.

Na takúto námietku sa Šťuka iba útrpne usmeje a povie vám: urobte to, a dozviete sa celkom isto vôbec nie to, aký Kapor je, ale iba to, akým by chcel byť. V očiach vlastných, alebo vašich.

Či neviete, že každý človek, keď hovorí o sebe, sa štylizuje? Že prikrášľuje či aspoň upravuje svoj obraz do podoby, v akej by sa najradšej videl? Najmenej sa dozviete od prameňa.

Šťuka zabráni Kaprovej sebaštylizácii tým, že sa ho pokúsi pozorovať naozaj sherlockholmesovsky, t. j. nenápadne. Vo chvíli štartu má niektoré základné údaje, bežne dostupné: že má Kapor toľko a toľko rokov, kde býva, aké má postavenie, aký plat, odkiaľ pochádza, atd., atď. To ani nemusela „zisťovať“, to sa v jeho okolí bežne vie. Ale to, čo Šťuku zaujíma predovšetkým, sú Kaprove povahové vlastnosti, jeho životný štýl, spôsob, ako uvažuje. Keďže Šťuka ešte s Kaprom nevstúpila do bližšieho kontaktu (to, čo teraz robí, je práve prípravou na túto akciu, ktorú treba vopred dôkladne „zabezpečiť“) – tieto, tak povediac, už subtílnejšie informácie – musí získa vlastným úsilím.

Aby Kapra „nevyplašila“ a zachytila jeho obraz v prirodzenej podobe, drží sa zatiaľ v ústraní. Hliadkuje. Stráži svoju obeť.

Pozoruje, že obeť chodí vždy do roboty presne päť minút pred začiatkom pracovného času. Je to teda typ spoľahlivého, ba až punktičkárskeho človeka. Niekoľko ráz prejde popri Kaprovi na chodbe, keď sa zhovára so zamestnancom; hovorí vždy tlmeným, pokojným hlasom, pomaly. To by naznačovalo pokoj a rozvahu, že si vie vždy neprenáhlene uvážiť veci. Príležitostne na schôdzi si Šťuka všimne, ako Kapor reaguje na kritiku: nevyletí ako sršeň, keď kritizujúci skončí svoj prejav, pokojne pripustí, aby ho skritizoval aj ďalší, a iba potom s úsmevom a s prevahou v hlase rozšafne „rozoberie iste dobre mienené pripomienky“. To znamená, že si nerád robí nepriateľov, dá sa s ním vychádzať. Šťuka usúdi aj to, že je skromný: je vždy dobre, ale nenápadne oblečený, tak, aby primerane vyjadroval svoje postavenie – a je radšej skôr za módou ako ažúr. Jeho oblečenie prezrádza, že nemá bohvieaké nároky na svoju osobu, čo sa iste prejaví aj v ostatnom: človek, ktorý nosí staršie topánky, si určite nebude kupovať každý týždeň novú kravatu.

Týchto niekoľko poznatkov si Šťuka overí metódou č. 2, vypočúvaním okolia (dúfa pritom, že získa poznatky ďalšie).

Metóda č. 2 sa začína nadviazaním kontaktov s najbližším Kaprovým okolím. Šťuka to urobí jednoducho: zistí, kedy chodieva Kaprova sekretárka do závodnej jedálne na obed a prisadne si k nej. Od polievky po halušky sa toho navraví…

– Máte pekný sveter. (Začneme vždy niečím pekným a príjemným, však?)

– Ale čo? Nuž, dobrý do roboty…

– Až pridobrý… ale váš šéf od vás iste vyžaduje reprezentáciu, nie?

– Kapor? Ale choďte, prosím vás! Ten by nezbadal, keby som prišla do roboty v pyžame!

Tak je to teda, zaregistruje Šťuka: ženy si vôbec nevšíma, to je výborné.

Pri tejto jedinej informácii neostane; počas mnohých obedov sa Šťuka nepriamymi otázkami okrem iného dozvie, že za Kaprom nijaká žena do úradu nechodí, ale že mu jedna už dva roky telefonuje, že má Kapor rád brusnice a Brahmsa a že má vraj doma v garsónke rybičky, často o nich vraví a kupuje im vždy nové zmesi.

Šťukine poznatky sa utešene prehlbujú: žena…dva roky…Zaujímavý fakt, ale najdôležitejší je ten údaj: dva roky. Tie dva roky robia neznámu ženu málo nebezpečnou: ak si ju Kapor do dvoch rokov nevzal, značí to, že nemá do manželstva s ňou bohvieakú chuť. Značí to najskôr, že s ňou chodí len preto, aby s niekým chodil – že teda nebude ťažké odstrániť ju z cesty.

 

Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci

Všetko, čo ste chceli vedieť o numerológii a tarote a nemali ste sa, kde dozvedieť, sa dozviete od nás. "Tomu, kto skutočne počúva, poskytneme RADU, ostatným ILÚZIU..."