Ryby v morskom akváriu v Budapešti

15. Smer a protismer

Od onoho pamätného dňa, kedy sa odohral podnikový večierok, Šťuku zrazu nevídať blízko Kaprovho oddelenia. Vie, čo robí: čo ak jej jedného dňa Kapor na chodbe povie, á, súdružka Šťuková, som rád, že vás vidím, nabudúce sa zastavte u mňa, mám vašu knihu v stole, bolo to výborné čítanie.

To predsa nemožno dopustiť. Znamenalo by to vziať knihu, vymeniť niekoľko slov, hodiacich sa do kancelárskeho prostredia, a odísť. Koniec.

Nie. Kapor ju musí zavolať, on sám. Musí ju zavolať a dať si s ňou schôdzku.

Ak Šťuka čo len čiastočne dosiahla cieľ, ktorý si stanovila v akcii PZ, totiž ak sa Kaprovi zapáčila, potom ju skutočne zavolá – a to asi po týždni, keď sa presvedčil, že ho ona sama nijako nesúri a nenaháňa. Týždeň je mu príjemne, že sa dievča na neho „nenalepilo“, po týždni ho znovu začne hrýzť samoľúbosť: každá druhá by už telefonovala a predstierala, že je náramne zvedavá, ako sa mu pozdávala knižka.

Kapor, ktorý sa, pravdaže, ku knižke vôbec nedostal, ju na ôsmy deň prelistuje a vytočí Šťukino číslo:

– Tu Kapor. Rád by som vám vrátil knihu. Kedy sa zastavíte?

– Dobrý deň. Akú knihu – aha, hej. pravdaže.

– Predsa knihu, ktorú ste mi požičali?!

– Áno, áno, iste. To len v prvej chvíli som si nespomenula… Moment… zajtra to nie je možné… pozajtra mám poobede v meste nejaké vybavovanie asi do piatej… mohli by sme sa stretnúť v cukrárni u Maškrtu?

 – Ehm…

– Ak sa vám hodí iný termín -?

– Nie… v poriadku. Tak teda o piatej. Šťuka zvesí a zhlboka vydýchne: zasa o vlas unikla zlému vývinu vecí! Kapor predsa už začal tú vetu, ktorej sa najväčšmi obávala: „Kedy sa zastavíte -„

Na mojom oddelení, pravdaže. Ešte čo! Protiútok, ktorý Šťuka okamžite použila, sa vydaril: bol taký nečakaný, že mu Kapor nestačil čeliť. Do tej miery ho pobúril fakt, že Šťuka pokojne „zabudla“ na to, na čo mala (ako mu našepkávala jeho mužská samoľúbosť) myslieť celý týždeň, že ani nezbadal, a už mal s ňou rande.

Na tomto mieste treba venovať trochu pozornosti taktike, zvanej v kruhoch šťukológov taktikou „smeru a protismeru“. Túto taktiku práve Šťuka použila. „Smer“ je tu Šťukina hlavná tendencia v konaní, jej zámer, cieľ, ktorý chce dosiahnuť: je to úsilie o schôdzku s Kaprom. Pretože tento „smer“ nemožno protivníkovi otvorene priznať, treba ho kombinovať s „protismerom“, to jest s nejakým „krycím manévrom“, s niečím, čo by maskovalo, ba zdanlivo rušilo „smer“.  Takýmto „protismerom“ sú v telefonickom rozhovore Šťuky dve veci:

1. Šťukino predstieranie, že na knihu zabudla,

2. Šťukino tvrdenie, že zajtra nemá čas a že ho horko ťažko bude mať pozajtra.

Keď Kapor zavesí telefón, bude totiž z týchto tvrdení predovšetkým taký zranený v svojej samoľúbosti, bude mať do tej miery pocit, že Šťuka ho po PZ nevzala na vedomie, že si alebo (v lepšom prípade) ani neuvedomí, ako si s ním Šťuka dala rande, alebo (v horšom prípade) to nebude brať ako dotieravosť, lebo: „Pánabeka, tak ako je to vlastne? Na knihu zabudne, nemá čas, potom si dá rande…

Taktika protismeru je tu na to, aby spôsobila prinajmenšom zmätok; aby vyvolala pochybnosti; aby Šťukino úsilie nebolo príliš jednoznačné, očividné a priehľadné. Záujem treba kombinovať vždy s nezáujmom, útok s ústupom… Nech si len Kapor podumá, ako je to vlastne. Len jedno neslobodno zatiaľ pripustiť: aby si bol načistom.

NIJAKÉ ŽELANIE NETREBA SPĹŇAŤ HNEĎ

Kapor sa v ďalších dvoch dňoch neubráni tomu, aby o Šťuke nerozmýšľal. Šťuka to predpokladala: vie, že nijaké želanie sa nemá spĺňať hneď. Tušila onen vzorec, ktorý tvrdí, že čím dlhšia je cesta od želania k jeho splneniu, tým je:

a) túžba, aby sa želanie splnilo, väčšia,

b) radosť zo splnenia intenzívnejšia,

c) želanie samotné získava na hodnote.

Kapor teda mal dosť času o Šťuke rozmýšľať, kým začudovane večer pred schôdzkou nezistil že sa vlastne na schôdzku teší; Šťuka zatiaľ žila oveľa prozaickejšie – venovala sa svojmu zovňajšku.

Ku kaderníkovi išla hneď v ten deň, keď s Kaprom hovorila telefonicky. Nečakala na deň schôdzky: chcela mať síce vlasy v poriadku, ale nechcela vyzerať „ako od holiča“. Dávala by tým najavo, ako sa pripravovala, ako veľmi jej na schôdzke záležalo. To nie; vlasy budú v poriadku, ale ležérne a nenápadne.

Po tejto akcii sa pozrela do šatníka. Poobede, cukráreň… Tie nové žlté šaty sú senzačné. Ale nie sú priveľmi senzačné? Som v nich až nápadne skvelá, a to je so zreteľom na Kapra nežiaduce. Pre Kapra mám predsa vypracovaný plán SIS (skromná, inteligentná, solídna). Tieto šaty sa skrátka nehodia.

Terylenku s pulóvrom? Sukňa je už riadne obnosená a vidieť to na nej, plisovanie povolilo… To by bol druhý extrém, vyzeralo by to neporiadne a takmer urážlivo, vyvolala by som v Kaprovi pocit, že mi na jeho dojme za máčny mak nezáleží. A po tom večierku, keď ma videl našuchorenú a v priaznivom osvetlení, by náhly pohľad na moju sivú každodennosť mohol pôsobiť otrasne.

Kostým. Asi len ten. Budem v ňom upravená, a pritom solídna. Dám najavo, že schôdzku ani nepreceňujem, ani nepodceňujem. Šťuka teda vyhladí kostým,  kontroluje dĺžku sukne, vyperie si blúzku, urobí manikúru… a usilovne zisťuje, či nemá niekto z jej známych (alebo známych jej známych) akvárium, alebo či sa aspoň nezaujímajú o ryby. (Akcia Ryby sa jej môže veľmi zísť, ak Kapor nebude dosť iniciatívny). Okrem toho všetkého si musí na večer pred dňom schôdzky dať rande so svojím Svalovcom, aby bolo isté, že ju nebude volať v ten deň, keď sa má zísť s Kaprom. A tak dva dni, ktoré Šťuka určila medzi telefonátom a schôdzkou, budú na všetky organizácie a manipulácie len-len stačiť…

 

Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci

NUMEROLOGIA.sk
Všetko, čo ste chceli vedieť o numerológii a tarote a nemali ste sa, kde dozvedieť, sa dozviete od nás. "Tomu, kto skutočne počúva, poskytneme RADU, ostatným ILÚZIU..."