fantazijná krajina s knihou, z ktorej rastie strom
Fantázia

41. bájka o človeku a satyrovi

Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o človeku a satyrovi.

Žil raz jeden človek v jednom dome so Satyrom /bájna postava – napoly človek, napoly cap/. Nažívali spolu šťastne, kým neprišla zima. Človek si začal dýchať na skrehnuté ruky. Satyr sa ho pýta: “Čo to robíš?” A človek mu odvetil, že si dýcha na ruky aby si ich zohrial. V ten deň si urobili jedlo – ovsenú kašu. Kaša bola horúca a tak aby si človek nepopálil jazyk, začal si ju fúkať. Satyr ho s úžasom pozoroval, až nevydržal a znovu sa ho spýtal čo to robí. Človek mu odpovedal: “Fúkam do kaše, aby sa trochu ochladila a mohol som ju zjesť”. Na to sa Satyr začudoval, a zberal sa na odchod so slovami: “No pôjdem ja preč, lebo neviem čo si mám o tebe myslieť, keď jedným dychom chladíš a zároveň zohrievaš!”

      POUČENIE: Ľudia majú radi ak sa nemeníme a sme takí, ako si na nas zvykli.

Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.

NUMEROLOGIA.SK
„Tomu, kto skutočne počúva, poskytnem RADU, ostatným ILÚZIU…“