stará sekera zaťatá v pni
Sekera

44. bájka o Merkúrovi a drevorubačovi

       Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o Merkúrovi a drevorubačovi.

      V lese žil so svojou rodinou poctivý drevorubač. Celý deň ťažko pracoval, stínal stromy sekerou. Raz kráčal popri hlbokej bystrine so sekerou v ruke. Sekera sa mu vyšmykla a spadla do vody. Drevorubač, začal bedákať, pretože bez sekery nemohol pracovať a bál sa o živobytie pre svoju rodinu. Drevorubačov nárek začul Merkúr – boh vody. Uľútostilo sa mu a vytiahol z rieky sekeru z čistého zlata a ponúkol mu ju. Ale drevorubač si ju nevzal. Merkúr sa opäť ponoril a vytiahol sekeru zo striebra. Ani tú si však drevorubač nevzal. Po tretíkrát mu vytiahol jeho starú sekeru. Drevorubač sa veľmi potešil, pretože takou sekerou si mohol ďalej zarábať na živobytie. Merkúrovi sa jeho čestnosť zapáčila a tak mu daroval aj zlatu, aj striebornú sekeru. V dedine kde býval sa to dozvedel iný drevorubač a zaraz bežal k rieke, kde hodil svoju sekeru a volal na Merkúra, aby mu pomohol. Merkúr sa opäť zjavil, vytiahol z rieky zlatú sekeru a podal mu ju. Naradostený drevorubač skríkol: „Ďakujem, to je moja sekera!“ To Merkúra rozhnevalo a zlatá sekera zmizla. Darmo drevorubač vyvolával, nariekal – jeho sekera zostala na dne rieky ležať naveky…

      POUČENIE: Byť čestný sa vypláca.

Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.

NUMEROLOGIA.SK
„Tomu, kto skutočne počúva, poskytnem RADU, ostatným ILÚZIU…“