Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o myšiach a lasiciach.
Myši s lasicami viedli už celé mesiace vojnu. Lasice boli väčšie a silnejšie a vyhrávali bitku za bitkou. Myši, čo prežili, napokon zvolali schôdzu. „Mám nápad“ povedala jedna myš. „Prehrali sme všetky bitky, lebo nemáme vodcov. Hlasujem za to, aby sme vybrali štyri myši ako našich generálov, čo nás budú viesť v boji“. Ostatné myši súhlasili. Vybrali teda štyri spomedzi seba, čo budú generálmi a povedú ich vo vojne. Aby bolo vidieť, že sú to generáli, dostali prilby s chocholmi z peria a na krky si zavesili veľké metále na stuhách. Čoskoro sa generáli začali cítiť veľmi dôležití. Každú chvíľu mali schôdze, každú chvíľu plánovali ako poraziť lasice. Viedli také smelé reči, až sa po nich cítili veľkí a silní. Keď už mali pocit, že nadišla pravá chvíľa, vyrazili na čele ostatných myší do boja. No beda! Napriek všetkému plánovaniu opäť utrpeli porážku. Po zúrivom boji sa myši obrátili na útek. Väčšina sa dostala do bezpečia. Aj generáli utekali z boja, ale v prilbách s chocholmi a metálmi boli nemotorné, že k dieram dobehli poslední. A keď konečne boli pri nich, veľké a ťažké prilby im znemožnili dostať sa dnu. Lasice úbohých generálov dobehli a premohli.
POUČENIE: Domýšľavosť nesvedčí o veľkej rozumnosti.
Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.