Áno, Šťučka sa napodiv za svojho Svalovca vydať nemieni. Svalovec má v jej živote funkciu, obmedzenú v čase i v priestore.
Prečo? Nie je azda tým najlepším, o čom Šťučkine kamarátky len snívajú? Čo ešte Šťučka, preboha, chce?
Ale áno, je spokojná so svojím Svalovcom – ako mládencom. Ale manžel –
Na rozdiel od svojich kamarátok, ktoré kladú prirodzené znamienko rovnosti medzi pojem milého a manžela, Šťučka to nerobí. Šťučka naopak inštinktívne rozlišuje tieto dva pojmy ako spolu nesúvisiace, ba takmer protichodné. Jej lásky do dvadsiatky – to je jedna vec. Manželstvo po dvadsiatke – druhá.
K takémuto rozlišovaniu ju vedie jej vrodená schopnosť pozorovať a najmä vyvodzovať z pozorovaného závery. Šťučka si všíma manželstvá okolo seba, všíma si vydaté ženy, počúva mamine priateľky, sleduje životné príbehy a sleduje literatúru. Čoskoro zistí, že mnohé z jej nedočkavých kamarátok, ktoré sa vydali za svojich Svalovcov, sa rozvádzajú, lebo Svalovec „nesplnil ich očakávania“.
– Veď je pekný? – vraví Šťučka.
– A čo z toho?! – vzbĺkla rozvádzajúca sa kamarátka. – Čo z toho mám, že sa na neho celý deň pozerám, keď prstom nepohne, aby mi pomohol v domácnosti?
– Všetkým dievčatám sa páčil! – pokračuje Šťučka.
– A páči! Doparoma! Kto to má vydržať?! A kto ho má vartovať?
– Každý ti ho závidel!
– Každej doprajem, nech s ním len skúsi žiť!
– Je taký populárny!
– A potom ešte namyslenejší!
– A očarujúci –
– V spoločnosti. Doma sa premení na tyrana, ktorému mám byť vďačná za každý úsmev.
Pozrimeže, pomyslí si Šťučka. Tak teda ideálny plavárenský a korzový partner v manželstve zlyhal.
Pozor. Pozor na kritériá. Do manželstva si treba asi vyberať podľa iných pravidiel.
Od skúsenej tetky, ktorá chodí k mame na kávu, Šťučka počúva:
– To bola moja prvá láska, ale ktože si berie prvú lásku… Manželstvo je niečo celkom iné. Hoci má tetka šesťdesiatku na napodiv sa jej výrok zhoduje s tým, čo vidí Šťučka okolo seba. Rané manželstvá jej spolužiačok, ktoré sa povydávali za svoje prvé lásky, poväčšine zlyhali.
Šťučka po dlhšom rozmýšľaní pochopí, v čom je príčina: ak si dievča vezme chlapca v osemnástich rokoch, berie si takého, aký vyhovuje jej osemnásťročnému vkusu. Lenže vkus v osemnástich nie je zrejme ešte ustálený; naopak, prudko sa vyvíja a v dvadsiatich piatich je už tak ďaleko, že sa pýta: tohto som si zobrala? Čo som na ňom, pánabeka, mohla vidieť?!
Takisto Šťučka vidí, že chlapec, ktorý si vzal v dvadsiatich „bohovskú kočku“, v dvadsiatich piatich s údivom zisťuje, že bohovská kočka vôbec nie je to, čo do života potrebuje, ale že by skôr potreboval možno nie takú bohovskú, ale zato inteligentnú ženu, ktorá by mu pomáhala žiť.
U obidvoch sa objaví myšlienka na rozvod, ale je neskoro: krik z detskej izby to pripomenie viac ako dôrazne.
– Načo som sa vydala taká mladá, – zveruje sa Šťučke spolužiačka, zlostne tisnúca kočík, – bola som hlúpa!
– Tebe je sveta žiť, – ozelenie ďalšia pri pohľade na Šťučkin nový kostým, – si slobodná, môžeš sa obliekať…
Šťuka zapne svoju mozgovú kalkulačku a rýchlo si preráta výhody a nevýhody svojho postavenia.
Usúdi, že:
Kladmi stavu slobodného sú v tejto chvíli pre ňu:
a) výhodné finančné pomery – (rodičia)
b) voľný pohyb a väčšie časové dispozície
c) možnosť hľadať vhodnejšieho partnera, ako sú tí, čo by boli momentálne poruke, a podľa zrelších kritérií
d) možnosť cestovať, obliekať sa, pružnosť životného štýlu, nezávislosť
Kladmi stavu vydatého by na druhej strane boli:
a) koniec napätého úsilia pri hľadaní partnera
b) životná stabilizácia a zakotvenie, úctyhodný štatút vydatej
c) deti
Ešte niečo…?
Zatiaľ nič viac, povie si Šťuka. Životné zakotvenie, úcta, postavenie… dobre. Prečo nie?
Ale prečo už teraz? Vydaj, isteže. Ale ten môže počkať – pretože klady slobodného života nie sú na zahodenie, najmä ak uvážime, že ich možno užívať oveľa kratšie ako výhody stavu vydatého. Byť vydatá, to si užijem nekonečné roky. Byť slobodná… to si môžem užiť iba krátko. A pretože je to stav zaujímavejší a svojím spôsobom výhodnejší, prečo si to „krásno“ trocha nepredlžiť?
Obidve situácie majú svoje klady, a Šťučka si, ako vieme, nijaké klady nikdy a nikde nechce dať ujsť.
Užíva teda stav slobodný tak dlho, kým sa jej to vidí dobré a kým si ponad hlavu svojho Svalovca – nevyhliadne niekoho, kto sa jej vidí primeraný do manželstva.
Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka a chlapci