Skočiť na hlavný obsah
Záhrada v antickom štýle a v popredí krík červených ruží

13. bájka o líške a jej chuti na hrozno

      Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil... A žije dodnes - v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o líške a jej chuti na hrozno.

       Líška bežala cez pole v zlatistom slnečnom dni. Končisté uši mala nastražené, vetrila nosom či nezachytí, známky nebezpečenstva. Ľudia ju nemali radi. Zastala na okraji vinohradu. Po drevených koloch sa popínali stovky viničov. Z nich viseli obrovské strapce šťavnatého hrozna. " Uchmatnem si z nich, kým príde gazda " pomyslela si líška. Natiahla sa a chňapla po najbližšom strapci. Bol však privysoko. Vrčiac od zúrivosti zacúvala, rozbehla sa, vyskočila do vzduchu a klapla mocnými čeľusťami naprázdno. Po viac neúspešných pokusoch vyla od zlosti a skúšala to znova a znova. Celú hodinu behala, skákala ale hrozna sa nedočkala. Napokon to vzdala a odtiahla preč. " Veď to hrozno ja vlastne vôbec nechcem - určite bude kyslé a zlé ! " - mrmlala si pre seba ...

 

POUČENIE: Keď niekedy nemôžeme získať to, čo sme chceli, tvárime sa, že sme o to vlastne vôbec nestáli...

 

Použitá literatúra: BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.

Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2

Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.