Skočiť na hlavný obsah
Záhrada v antickom štýle a v popredí krík červených ruží

61. bájka o labuti a vrane

        Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil... A žije dodnes - v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o labuti a vrane.


       Bola raz čierna vrana, ktorá chcela byť bielou labuťou. Tak ako ostatné vrany, žila na strome, mohla mať pevné hniezdo, pokojný život, ale ona nebola spokojná. Pozorovala labute, aké sú krásne a túžila byť jednou z nich. Pomyslela si, že keď sa bude usilovať, určite sa jej to podarí. Opustila hniezdo, a odišla bývať k labutiam. Začala ich napodobňovať. Naučila sa plávať v tečúcej vode. Každý deň si naprávala čierne perie, aby zbelelo. Živila sa rovnakou potravou ako labute. Nič nepomáhalo. Jej telo bolo stále čierne. Potrava labutí pre nu nebola dobrá, stále chudla a krídla z máčania vo vode sa oslabili a zredli. Nakoniec si vrana uvedomila, že labuť z nej nikdy nebude a odletela smutná preč.

 

      POUČENIE: Môžeme zmeniť svoje zvyky, ale nikdy nezmeníme svoju podstatu.

 

Použitá literatúra:

BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.

Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2

Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.