dozrievajúce obilné klasy
Raž

30. bájka o škovránkovi a sedliakovi

Bol Ezop skutočnou postavou z mäsa a kostí bojujúci satirou za práva utláčaných, alebo len legendou antického sveta? Podľa podložených prameňov naozaj žil… A žije dodnes – v múdrostiach, ktoré nám vo svojich bájkach zanechal. Dnes v bájke o škovránkovi a sedliakovi.

Škovránok so svojou ženou si postavili hniezdo v poli. Všade navôkol bol dostatok potravy a tak založili hniezdo a vyliahli sa malé škovránčatá. Jedného dňa však na pole prišiel sedliak, ktorému pole patrilo a povedal si: “Hm, pekné…Obilie je už takmer zrelé, tuším zájdem do susedov a požiadam ich o pomoc” Tieto slová škovránčatá vystrašili. Mama ich však upokojila slovami: “Deti moje nemusíme sa báť, človek, ktorý hovorí že požiada o pomoc cudzích sa ešte nikam veľmi neponáhľa.” O niekoľko dní, keď sa už klasy skláňali k zemi, prišiel opäť sedliak a povedal: “Rýchlo musím najať ľudí a pokosiť obilie!”. Na to už mama škovránčatám povedala: “Deti moje, teraz sa už musíme sťahovať, lebo sedliak sa spolieha na seba samého!”

      POUČENIE: Ak chceme aby niečo bolo urobené, najlepšie je, ak to urobíme zaraz sami.

Použitá literatúra:
BRONNEN Arnolt: Ezop, Praha: Státní nakladatelství krásné literatúry a umení, 1962.
Ezopove bájky, Bratislava: Junior, 1993. ISBN 80-7146-098-2
Ezopské bájky, Bratislava: Smena, 1974.

NUMEROLOGIA.SK
„Tomu, kto skutočne počúva, poskytnem RADU, ostatným ILÚZIU…“