Skočiť na hlavný obsah

35. Kto bude vravieť "ale"?

Potlesk, ktorý sa po tomto Čučoriedkovom vyjadrení rozľahol sálou, patril síce ukončeniu schôdze, ale Šťuka si právom môže predstavovať, že patril jej.

Splnila svoju úlohu na schôdzi brilantne - dokonca lepšie, ako dúfala: prestúpi bez toho, že by o to vôbec žiadala!

Šťuke sa krúti hlava z dokonalého víťazstva, takže keď vstáva... Čože?

Vám sa to nevidí také obrovské? Nevidíte nijakú zvláštnu dôležitosť v tom, či o prestupe začala Šťuka alebo Čučoriedka? Hlboko sa mýlite, drahá NeŠťuka. Situácia, ktorá nastala, má ďalekosiahle následky - a Šťuka to pridobre vie.

Skutočnosť, že obratným manévrom donútila Čučoriedku, aby ju on sám požiadal o prestup do jeho oddelenia, bude mať niekoľko príjemných následkov pre Šťuku:

Zvýšila svoju cenu

Je to ako s tovarom na trhu: čím väčší dopyt, tým väčšia cena, tým je tovar žiaducejší - a tým väčšmi sa usilujeme dostať ho. Keďže návrh prestupu vyšiel napokon od Čučoriedku, stáva sa Čučoriedkovou prestížnou otázkou: ak sa prestup neuskutoční, bude to nie Šťukina, ale Čučoriedkova prehra.

Ďalšiu etapu boja preniesla na inú osobu

Šťuka si teraz môže zložiť ruky a oddychovať: bojuje za ňu šéf, čo je jednak o stupeň vyššia inštancia, jednak istejšia záruka, lebo

Nebude sa exponovať za seba sama, ale exponuje sa odteraz za ňu niekto druhý

To je to najlepšie: lebo „ten druhý" môže používať oveľa účinnejšie zbrane. Uvedomme si len, ako čudne by znelo, ak by Šťuka sama o sebe vyhlásila: „som skvelá, spoľahlivá pracovníčka a s mojou nemčinou zakopaný poklad!" Ale ak namiesto „som" a „s mojou" dosadíme „ona" a „s jej"... no? To už sa dá povedať , však? Vidíme, že Čučoriedka má teda širší register zbraní v tomto boji, lebo môže to, čo Šťuka sama priamo nemôže: môže ju u direktora vymáhať a chváliť.

Je tým, koho žiadajú: môže si klásť podmienky

Ak by bola Šťuka sama požiadala o prestup a bola teda v situácii žiadateľa, bola by musela čakať na šéfovu odpoveď a jeho podmienky. Schéma rozhovoru medzi žiadateľom a žiadaným je totiž zvyčajne takáto:

Žiadateľ: Prosím vás o...

Žiadaný: No dobre, vyhoviem vám. Ale –

Všimnite si to „ale". Vyskytne sa v 99 prípadoch zo 100, lebo žiadaný si nedá ujsť príležitosť, aby za to, že vyhovel, nedostal nejakú odmenu: on je predsa ten dobrý, ktorý vyhovuje, hoci by nemusel. Bolo predsa v jeho moci nevyhovieť. Vďaka od žiadateľa je teda „samozrejmá".

Podľa tejto schémy rozhovor medzi Šťukou a Čučoriedkom mohol mať dva varianty:

1. variant Šťuka: Prosím vás o miesto ...

Čučoriedka : No dobre, vyhoviem vám. Ale budete sa musieť uspokojiť s o niečo menším platom.

2. variant Čučoriedka: Prosím vás, prestúpili by ste ku mne...?

Šťuka: No dobre, vyhoviem vám. ALE musíte mi dať o niečo väčší plat.

Začiatok jej teda vyšiel. Nepochybujem o tom, že o mesiac ju nájdeme v Čučoriedkovej kancelárii.

Čučoriedka - ktorý si ju „vybojoval" - bude behať pyšný po podniku a chváliť sa svojím víťazstvom a lanárskymi schopnosťami.

Čím viac sa bude chváliť, tým viac sa bude Šťuka usmievať; bude si uvedomovať to, čo si chudák Čučoriedka ešte neuvedomuje: že ju v tých istých kanceláriách nemôže o nejaký čas haniť - nech bude pracovať akokoľvek zle. Zosmiešnil by sa.

Šťuka sedí za svojím novým stolom a usmieva sa.

Jej budúcnosť je zabezpečená.

 

Zdroj: Nataša Tanská: Vyznáte sa v tlačenici? (úvod do šťukológie), Mladé letá, 1968
Kapitola: Šťuka v zamestnaní